Veda a dojčenie

Dojčenie a syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v spánku

Niekoľko prác nasvedčuje tomu, že dojčenie chráni pred tzv. syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa v spánku. Presný mechanizmus protektívneho účinku materského mlieka nie je známy. Je predpoklad, že náhle úmrtie dojčaťa v spánku môže súvisieť s kolonizáciou slizníc dieťaťa patogénnymi baktériami produkujúcimi toxické látky.

Dojčenie a diabetes mellitus závislý na inzulíne

Výsledky viacerých prác nasvedčujú tomu, že dojčenie má ochranný účinok pred následným rozvojom inzulín-dependentného diabetes mellitus. Naopak, zdá sa, že príliš skoré zavádzanie kravského mlieka a tuhej stravy do výživy dojčaťa zvyšuje riziko vzniku diabetes mellitus I.typu.

Dojčenie a novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou

U nedonosených detí má výživa materským mliekom snáď ešte väčší význam ako u zrelých novorodencov.

Dojčenie a zubný kaz

Viaceré štúdie naznačujú, že dojčené deti majú menší výskyt zubného kazu ako deti kŕmené umelými mliekami. Na druhej strane, deti zvyknuté spať s matkinou bradavkou v puse, prípadne počas noci opakovane piť z prsníka majú väčšie riziko zubného kazu, najmä pri nedostatočnom prívode fluoridov. Kŕmenie z fľaše a najmä zaspávanie s fľašou v ústach zvyšuje rizikov zubného kazu. Materské mlieko nie je kariogénne.

Používanie cumlíka a úspešnosť dojčenia

Výsledky väčšiny prác nasvedčujú tomu, že požívanie cumlíkov má za následok menej časté prikladanie dieťaťa k prsníku, tým aj slabšiu tvorbu mlieka a v konečnom dôsledku kratšie trvanie celkového a výlučného dojčenia. Používanie cumlíka sa preto neodporúča. Používanie cumlíka je takisto spojené s vyšším rizikom zápalu stredného ucha.

Používanie cumlíkov a zápal stredného ucha

Používanie cumlíka nielenže znižuje úspešnosť dojčenia, ale podľa viacerých prác existuje súvislosť medzi cumlíkovaním a rizikom výskytu otitis media

Vplyv prikrmovania umelými mliekami na úspešnosť dojčenia

Prikrmovanie dojčených detí umelými mliekami zhoršuje pitie z prsníka, vedie k zníženiu produkcie mlieka a tým aj skracuje trvanie celkového a výlučného dojčenia. Adekvátnou odpoveďou na nedostatočnú tvorbu materského mlieka nie je prikrmovanie umelým mliekom ale skontrolovanie techniky dojčenia, odstránenie rušivých vplyvov a častejšie prikladanie dieťaťa k prsníku. Ak dieťa pije z fľašky (čo je ľahšie ako z prsníka), nebude sa snažiť ťahať od mamy. Dokrmovaním sa zníži frekvencia prikladania a tým sa zníži stimulácia tvorby materského mlieka.

Dojčenie a rakovinové ochorenia u matky

Väčšina prác nasvedčuje tomu, že dojčenie chráni ženu (najmä ak svoje prvé dieťa dojčila v mladšom veku) pred vznikom viacerých druhov nádorových ochorení – v prvom rade rakoviny prsníka, takisto však rakoviny maternice, vaječníkov a štítnej žľazy.

Spoločensko – ekonomický význam dojčenia

V porovnaní s dojčenými deťmi bývajú ich rovesníci kŕmení umelými mliekami častejšie chorí, vyžadujú častejšie návštevy u lekára, prípadne hospitalizácie v nemocnici. Umelá výživa má preto za následok nielen zhoršenie stavu populácie ale zároveň aj zvýšenie výdajov na zdravotníctvo.

Vplyv vzdelania matky na úspešnosť dojčenia

Socio-epidemiologické výzkumy sa zhodujú v tom, že vzdelané ženy majú jednoznačne väčšiu snahu dojčiť a sú v dojčení úspešnejšie ako matky s nižším vzdelaním. Nezáujem o dojčenie a problémy s udržaním dostatočnej laktácie sa najčastejšie vyskytujú práve u veľmi mladých, slobodných a sociálne zle zabezpečených matiek. Naopak lepšie vzdelanie, vyššie spoločenské postavenie a dobré rodinné zázemie zvykne predikovať úspešné dojčenie. Dôležitý faktorom pri zahájení a udržaní dojčenia je aj podpora otca dieťaťa.

Syndikovať obsah