Väčšina autorov sa zhoduje v tom, že dojčenie predstavuje výraznú ochranu pred otitis media (zápal stredného ucha). Výskyt tohto ochorenia je u dojčených detí podstatne nižší než u ich rovesníkov na umelej výžive. Takisto pretrvávanie výpotku v strednom uchu je dojčených detí kratšie. Presný mechanizmus vplyvu materského mlieka na výskyt a priebeh otitis media nie je zatiaľ presne objasnený.
Výsledky viacerých prác naznačujú, že dojčenie prinajmenšom do 4-6 mesiacov veku chráni deti do určitej miery pred rozvojom astmy. Včasné zavádzanie príkrmov je spojené s vyšším rizikom bronchiálnej astmy.
Výsledky viacerých štúdii naznačujú, že výživa materským mliekom chráni deti do určitej miery pred rozvojom atopických ochorení. Protektívny efekt pretrváva aj po skončení dojčenia, podľa niektorých autorov až do obdobia adolescencie.
Štúdie sa zhodujú v tom, že dojčenie znižuje riziko novorodeneckej sepsy a meningitídy. Rovnako chráni aj pred invazívnymi infekciamiHaemophilus influenzae (menigitídy), pričom ochranný účinok dojčenia pretrváva pravdepodobne až do obdobia dospievania.
Klinické štúdie sa zhodujú v tom, že kŕmenie nedonosených novorodencov materským mliekom ich účinne chráni pred rozvojom nekrotizujúcej enterokolitídy (ťažké zápalové ochorenie čreva typické pre závažne nezrelé deti, jedna z najčastejších príčin úmrtnosti v tejto hmotnostnej kategórii).
Niektoré štúdie upozorňujú na možný pozitívny vplyv dojčenia na zrakovú ostrosť u detí. Tento pozitívny efekt prirodzenej výživy by mohol byť podmienený unikátnym zložením mastných kyselín v materskom mlieku.
Existujú práce, ktoré naznačujú, že dojčenie spolu s neskorším zavedením gluténu do stravy dojčiat chráni pred rozvojom celiakie Zdá sa, že je vhodné zavádzať glutén do výživy dieťaťa ešte pod “ochranou” prolongovaného dojčenia.
